Prvá generácia Izakovičovcov z Moravského Svätého Jána
Po udelení šľachtického titulu v roku 1652, ale pravdepodobne až po jeho predložení pred kongregáciou Trenčianskej župy v roku 1657, sa časť rodiny doktora Juraja Izakoviča, Michala Izakoviča st., presunula na nové majetky v Moravskom Svätom Jáne. Z matričných záznamov vieme, že v Moravskom Svätom Jáne sa traja Michalovi potomkovia zosobášili a privideli na svet potomstvo.
Zemianska tradícia na Záhorí
Izakovičovci prišli na Záhorie ako zemania. V tom čase žilo v Moravskom Svätom Jáne niekoľko zemianskych rodín, s ktorými splynuli. Častokrát sa medzi sebou sobášili. Zemania sa snažili odlíšiť od bežného obyvateľstva, dať najavo svoje spoločenské postavenie. Preto zemianskej tradícii na Záhorí považujeme za potrebné venovať samostatnú časť.
Ján Izakovič
Urodzený Ján Izakovič, najstarší syn Michala Izakoviča st., ktorý sa narodil pred rokom 1652 a preto sa jeho meno explicitne uvádza v armálese, sa dňa 8. februára 1673 v Moravskom Svätom Jáne oženil s Annou Písečnou, s ktorou mal deti:
- Mariana, *14. septembra 1674
- Judita, *1. apríla 1678, ktorá sa 23. októbra 1712 vydala za Andreasa Benkoviča, s ktorým mala dcéru Margarétu (*8. júla 1716). Ďalšie pokračovanie tejto vetvy sa nepodarilo vyskúmať.
- Dorota, *29. apríla 1681
25. novembra 1686 sa Ján Izakovič oženil s vdovou Zuzanou Černíkovou, s ktorou mal deti:
- Anna, narodená 30. júla 1688
- Alžbeta, narodená 6. augusta 1691
- Katarína narodená 19. marca 1694
- Peter, (*2. mája 1697 +9. 11. 1759), ktorý je priamym predkom všetkých potomkov, narodených v 20. a 21. storočí s menom Izakovič na Záhorí. Bol ženatý dvakrát, deti mal však len s prvou manželkou a zomrel vo veku 62 rokov
- Juraj (*približne 1699 +19. 4. 1925), narodený približne v roku 1699. Oženil sa s Annou Doležalkou, s ktorou mal dcéru Annu (*31. 1. 1721) a syna Martina (+14. 4. 1725). Každopádne vieme, že revízia šľachty v roku 1725 už Juraja Izakoviča neuvádza.
Zaujímavé je, že otec Juraj aj syn Martin zomreli pár dní po sebe a spolu s nimi zomrel aj Petrov syn Jozef. Podľa historických záznamov sa v roku 1725 prehnala Slovenskom morová epidémia, preto predpokladáme, že jej podľahli aj uvedení traja príbuzní z rodiny Izakovič.
Štefan Izakovič
Urodzený Štefan Izakovič narodený okolo roku 1655, o ktorom vieme, že sa oženil 22.apríla 1677 s Annou Mračnovou, s ktorou mal deti:
- Alžbeta, narodená 20. novembra 1678
- Andreas, narodený 20. novembra 1683, zomrel 17. 3. 1740
- Matyáš, narodený 2. februára 1687
Alžbeta Izakovičová - Štermenská
Urodzená Alžbeta Izakovičová sa narodila okolo roku 1660 a v Moravskom Svätom Jáne vydala za Jána Stermenského, s ktorým sa jej narodil 9. januára 1688 syn Gašpar Štermenský.
Alžbeta zomrela 17. 10. 1740. Ďalšie pokračovanie tejto vetvy sa nepodarilo ďalej vyskúmať.
V čase, keď sa Ján, Štefan a Alžbeta Izakovičovci narodili, krajina sa ešte stále spamätávala z následkov tridsaťročnej vojny. Po vnútropolitickej stránke bolo vládnutie Leopolda I. obdobím rastúceho centralizmu a uplatňovania absolutistickej formy vlády, čo v Uhorsku viedlo k mnohým nepokojom a výraznému vzrastu protireformácie. V záujme jej upevnenia podriaďoval uhorské hospodárstvo priemyselne vyspelejším rakúskym krajinám (rudné bane na Slovensku prenajímal viedenským a zahraničným podnikateľom), konfiškoval majetky rebelujúcej uhorskej šľachty, v krajine udržiaval veľký počet cisárskeho vojska, prostredníctvom jezuitov presadzoval násilnú rekatolizáciu. Pôsobenie Jezuitov pri rekatolizácii Uhorska bolo potvrdením významu povýšenia Juraja Izakoviča z Dlhej do šľachtického stavu a skutočnosť, že Moravský Svätý Ján bol na pomedzí Uhorska a rakúskeho Burgenlandu, určite ovplyvňovali aj život a postavenie Jána Izakoviča ako predstaviteľa novej nižšej katolíckej šľachty.
Hospodárske reformy Leopolda I. smerovali k zvýšeniu daneschopnosti obyvateľstva. Absolutistická forma vlády Leopolda I. sa stala podnetom ďalších protihabsburských stavovských povstaní (Vešeléniho sprisahanie), povstanie Imricha Tököliho, povstanie Františka II. Rákociho, ktoré kruto zasiahli územie Slovenska.
V roku 1692 vydal Leopold I. dekrét, ktorým zrovnoprávnil sociálne postavenie gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho duchovenstva.