Druhá generácia Izakovičovcov z Moravského Svätého Jána

Peter Izakovič

Urodzený Peter Izakovič, narodený 2. mája 1692 v Moravskom Svätom Jáne, bol mojím priamym predkom v ôsmej generácii. Bol synom urodzeného Jána Izakoviča. 

Peter Izakovič sa oženil 13. novembra 1718 s Marinou Matejovičovou (*1701 +14. 9. 1751), s ktorou mali deti: 

• Barbara (*27. novembra 1791), zomrela pred rokom 1721
• Barbara (4. októbra 1721 +17. septembra 1648), ktorá sa vydala 19. novembra 1741 za Urodzeného Jána Faragulu, s ktorým mala rozsiahle potomstvo, ktoré sa zatiaľ nepodarilo preskúmať až po súčasnosť
• Jozef  (*3. januára 1725 +26. apríla 1725)
• Marina (*22. mája 1729), ktorá sa 18. januára 1749 vydala za Urodzeného Mateja Tesáka. Zaujímavé je skutočnosť, že cez dcéry s menami Radič a Miholek jej potomok v 5. generácii je Anna Miholková (1869-1951), vydatá za Petra Izakoviča zo 7. generácie Izakovičovcov, Jánova vetva, moja prastarenka.
• Kristína (*15. februára 1734 +29. októbra 1805), neskôr vydatej za Michala Bolffa, s ktorým mala rozsiahle potomstvo, ktoré sa zatiaľ nepodarilo preskúmať až po súčasnosť
• Jakub (*1. mája 1736 +1. august 1782), ktorý je mojím priamym predkom v 7. generácii
• Alžbeta (*17. októbra 1740), ktorá sa narodila v roku, kedy na trón nastúpila Mária Terézia.

Keď prvá Petrova manželka Marina zomrela, Peter sa 23. 1. 1752 znovu oženil s vdovou Annou Hajdinovou (+19. 9. 1763).

Peter Izakovič zomrel 9. 11. 1759 vo veku 64 rokov.

Andrej Izakovič

Andrej Izakovič zomrel 17. marca 1740 bo veku 57 rokov

Obaja bratranci sa narodili za vlády cisára Leopolda I. Habsburského, ktorý bol rakúskym arcivojvodom, uhorským a českým kráľom, rímskonemeckým cisárom. Bol v poradí štvrtým synom Ferdinanda III. Habsburského a zasadol na trón po otcovej smrti v roku 1657 vo veku 17 rokov.

Nástupcom Leopolda I. bol jeho syn Karol VI. Habsburský, ktorý sa stal hlavou habsburskej monarchie. Za uhorského kráľa bol korunovaný 22. mája 1712 v Bratislave. Po svojom nástupe na cisársky trón Karol VI. uzavretím Satmárskeho mieru zriadil so schválením uhorského snemu stálu armádu, čo mu umožnilo zlikvidovať posledné zvyšky osmanského panstva v Uhorsku. Po definitívnom vytlačení Turkov z Uhorska nastúpil kurz hospodárskej a politickej konsolidácie monarchie. Vo vnútornej politike sa neúspešne pokúšal obmedziť privilégiá uhorskej šľachty a zaviesť do praxe starší plán centralizácie monarchie. Viacerými reformami schválenými uhorským snemom v r. 1723 upravil hospodárske, súdne i správne záležitosti krajiny.

Za Karola VI. Habsburského bola vykonávaná revízia šľachty na Slovensku. V Moravskom Svätom Jáne našli bratrancov Petra Izakoviča a Andreja Izakoviča, ktorí predložili armáles urodzeného doktora teológie Juraja Izakoviča, preukázali, že sú vnukmi jeho brata Michal Izakoviča st., a ich postavenie bolo uznané.

Karol VI. Habsburský v r. 1728 - 1729 nastolil snemu otázku platenia štátnej dane šľachtou, po jeho zamietavom stanovisku snem do konca života nezvolal. Viaceré územné, politické a náboženské otázky upravil v nariadení Resolutio Carolina. O ťažkom postavení poddaných na Slovensku v období jeho vlády svedčia súpisy z r. 1715 a 1720, v ktorých kvôli stupňujúcemu sa útlaku zo strany šľachty a zemianstva bolo zistené masívne vysťahovávanie ľudí na Dolnú zem.

Karol VI. Habsburský bol otcom Márie Terézie, ktorá nastúpila na trón v roku 1740. Tereziánsky kataster bol dokument, ktorým sa v roku 1748, keď mal Peter Izakovič 51 rokov, spravil súpis vlastníkov pozemkov a na základe toho sa stanovili dane. Pôda sa rozdelila na dominikál, čo bola panská časť pôdy, na ktorú chodili poddaní pracovať, a potom to bol rustikál, čo bola pôda, ktorá sa prenajímala poddaným.

Za panovania Márie Terézie prišlo v roku 1750 k ďalšej revízii šľachty na Slovensku, počas ktorej prítomným príslušníkom rodiny Izakovič v Moravskom Svätom Jáne boli potvrdené zemianske výsady vďaka preukázanému vlastníctvu pôvodného armálesu z roku 1652.